Alkoholizmus v rodine ... jeho celoživotné škody. Otec a jeho význam.

Autor: Zuzana Van Hoog | 11.5.2016 o 21:13 | (upravené 9.9.2016 o 13:34) Karma článku: 11,74 | Prečítané:  23379x

Som dcéra jedného otca. Som dcéra a patrím k vekovej kategórii nad 35 rokov, čiže mám čo to za sebou. Narodila som sa ako blonďavé, najmladšie dievčatko jednému ockovi, ktorý bol veľmi chorý.

Jeho choroba bola veľmi ťažká a zdĺhavá.Volala sa alkoholizmus. Choroba celej rodiny.   
Môj otec bol v pokročilom štádiu choroby, kde sa agresivita vyskytovala viac ako často. Agresivita - myslím, že každý z nás si vie predstaviť, čo všetko je opitý človek schopný. Nebudem zachádzať do detailov. Všetci si to predstavme, či už tak, či onak.

  • 1. Otec, prvý mužský vzor pre dcéru.

    Ja, ako dcéra, som nasávala každý okamih, každú chvíľu, každý pohľad môjho mužského vzoru, ktorý sa nazýval OTEC a nechápala som, prečo sa ho tak veľmi bojím. Od veku, ktorý si pamätám.. 5 rokov? do mojej 18stky - bol STRACH najbližším kamarátom.
    Nikdy som nevedela, aký deň ma čaká. Po škole som sa tichučko skryla v izbe, čakajúc, čo bude.

  •  
  • Otec ma nikdy nepohladil, nepobozkal, nehral sa so mnou, neučil sa so mnou, nepovedal mi, že som pekná, dobrá, šikovná. Mala som otca, ktorý žil po mojom boku ale nikdy tam nebol. Bol neprítomný, pasívny, zakomplexovaný a....  utrápený.
  • Samozrejme, boli aj dobre týždne, keď ocko nepil ale nikdy to nebolo ono.  Keď som odišla na Strednú školu, bol to pre mňa úlet z hniezda. Trápenie, ktoré bolo mojou súčasťou, ma neopustili ani na Strednej, kde som chránila a podporovala, čí už slovne alebo osobne mamu, ktorej bolo ubližované.
     
  • 2. Podľa vzoru otec sa vyvíja vzťah dcéry k mužom.

    Dospela som. Mala som 18. Osud ma zavial na cestu do zahraničia, kde žijem a tým som sa vzdialila od bolesti, a trápenia. Vzdialila, ale nedoriešila. 
    Otec nikdy nevolal, nikdy sa nepýtal, ako sa mám, nikdy som ho nezaujímala, ako sa mi darí, či som šťastná. Dostavala som iba informácie o tom, kedy je opitý a čo všetko robil. Neskôr prestal piť, ale „psychické tyranie“ pokračovalo. Rodinná neviditeľná reťaz spojitosti existovala. 
    Vedela som pracovať. Dokázala som naučiť všetko, cudzí jazyk, každú prácu, bola som naučená prežiť v akejkoľvek situácii.
     
  •  3. Deti alkoholikov, kam som patrila, majú kopec nedostatkov, z čoho bol vytvorený môj program z detstva:

    - slovo sebavedomie a seba láska neexistovali v mojom programe.
    - podvedome som si vyberala mužov s poruchou osobnosti každého druhu: od alkoholikov, narcisov po psychopatov. Dieťa si totiž vyberá IBA TO, ČO POZNÁ a ČO BOLO NAUČENÉ v DETSTVE.
    - prehnaná snaha byť milovaná spĺňaním partnerových túžob, zachádzajúcich do extrému.
    /v tomto prípade nemyslím konkrétne sexuálne túžby/
     - prehnaná snaha byt v spoločnosti akceptovaná spĺňaním potrieb iných  a prispôsobovaním sa.
     - prehnané seba-obviňovanie a seba-pochybovanie.
     - Nadmerná snaha skrývať až ignorovať vlastné pocity, emócie a uprednostňovať pocity iných.
     - Extrémna seba-kritika a prílišná zodpovednosť.
     - Stála potreba adrenalínu v živote.
  • To znamená: Keď sa môj život uberal konečne normálnym tempom, začala som byt príliš nervózna, nespokojná a podvedome, neuvedomujúc si, som hľadala zmenu. Adrenalín bolo to, čo som očakávala.   
    Vysvetlím slovo „potreba adrenalínu“:
    Ak sa dieťa alkoholika dostane na cestu života, kde si začne niečo budovať, škola, prax, alebo práca a jeho život sa začne stabilizovať, netrvá dlho a toto „dieťa“ začne očakávať po určitej dobe „ adrenalín“, ktorý pozná z detstva. / Príchod opitého otca =  adrenalín = Strach, bitka, koniec radosti a pokoja.
    Keď sa to spoji s nízkou sebadôverou a strachom, „dieťa“ je schopné tak spanikáriť, že doslova začne hľadať únik, stratí smer. Aj keď mu jej/jeho vybudovaná cestička prináša postupne radosť a úspech, v hĺbke duše ma naprogramované, že to čoskoro skončí, nepodarí sa. Jeho detsky program, ktorý sa odohráva v podvedomí mu udáva signál, ako tykajúce hodiny, že sa blíži „nebezpečenstvo, neúspech, koniec“ .
    Pokiaľ je tento program spustený, dieťa žije podľa neho, až dokiaľ si neuvedomí a nezačne na sebe pracovať, aby program zmenil.
     
  • 4. Najväčší prepadák - vzťahy s mužom.
  • 5. Podľa vzoru otec sa učíme, čo je láska muža a akú lásku budeme naďalej v živote hľadať.
    Nevedela som, čo je láska muža k žene, čo je rešpekt, pohladenie, úcta k sebe samej.
    Od narodenia som si ako dcéra nainštalovala program, ktorý sa mi denno-denne odohrával pred očami. S týmto softwarom som ako 18 ročná odišla do sveta, aby som si našla "muža, mala deti a prácu" .
    Každý partner, ktorého som stretla, bol muž s poruchou osobnosti, od alkoholika po .....

    Nechápala som, prečo som bola zakaždým zneužitá, zmanipulovaná - nemyslím tým sexuálne. Ináč, pracovne, životne.  Dokázala som v zahraničí dotiahnuť projekty do konca, ešte úspešnejšie ako môj partner...ale vždy som sa akosi ocitla mimo hry.
    Podvody, urážky, bez rešpektu, psychické a fyzické napádania.. Nikdy som nebola dosť dobrá.
    Zo vzťahu som stále odišla ja prvá, k deťom nedošlo, teraz viem prečo. Manipulátor si takúto poctivú osôbku ako ja,  dobre stráži. Nepustí ju a snaží sa ju udržať slovnou manipuláciou alebo fyzickým násilím, ktoré z nej urobia viac-menej "blázna. Osoba úplne stráca pojem, kto vlastne je.
    V mojom vzťahu to nikdy nebolo ONO... " Stále tam niečo chýbalo, stále som niečo hľadala". Až po rokoch som pochopila, že som nič netušiac hľadala svoju vlastnú identitu.
    Netušila a nikdy som nebola naučená základným životným potrebám, či vzťahovým alebo všeobecne do života. Nevedela som, čo sú city, čo je intimita a jej krásy. Nevedela som, kto som a čo chcem. Nechápala som základnú životnú rovnicu : Muž + Zena = ? 
     - To, čo sa dieťa v detstve naučí, to si bude aplikovať do života.
     - Nepoznala som, že existuje chlap, ktorý nakúpi, opraví, pohladí, zasmeje sa, neoklame, nezradí.
  • NENÁVISŤ
    V neskoršom veku som svojho otca znenávidela. Vinila som ho za všetko, čo mi v živote spôsobil. Nenávidela som ho 36 rokov života. Keď sa mi rozbil ďalší veľmi dôležitý vzťah, do ktorého som investovala veľmi veľa, povedala som si "dosť". Končil sa mi 36 rok života. Niekoľko turbulentných vzťahov za mnou, znovu slobodná a vyšťavená.
    A Otec? Nepočúvala som nič iné, iba to, aký je otec zlý a čo robí.
  • ZMENA
    Povedala som si: " Niečo musím zmeniť!"  A tá zmena začala práve u seba a ...otca. Uf. Ťažké. Priam nemožné!
  • ODPUSTENIE.
    Áno, áno, všetci sú múdry. Všetci radili: „musíš to a to“, „nerieš to, je to zbytočné“, „kašli na to, sústreď sa na seba“, snažili sa to prehliadnuť,ako keby nič, každá kniha o vzťahoch, seminár, terapie....bla bla bla. Nič nepomáhalo, šlo mi to na nervy. Bola som skeptická.

    Raz v jeden deň, keď som premýšľala cestou v aute nad mojim otcom, sa mi podarilo svoj hnev na chvíľu zanechať bokom.
  • UVEDOMENIE
    Zrazu som sa na otca skúsila pozrieť z iného uhla. Zo smeru, kde som, ešte nikdy predtým nebola. Neviem, či to bola ľútosť alebo čo, ale vcítila som sa na chvíľu do jeho kože, do jeho tela a snažila pochopiť svet jeho očami.
    Otvorili sa mi ústa a ľútosť zaplnila miestnosť.
    Pochopila som otca, ktorého všetci nenávideli, ohovárali, vysmievali. Ja, jeho dcéra som ho nenávidela a nikdy nevolala. Iba mame. 
    Bol v podstate úplne sám. Prestala som sa čudovať, kde sa u neho berie ten hnev, zlosť, nenávisť. Celé to trvalo asi 10 minút. Ovanul ma zvláštny pocit. Od tohto momentu som prestala cítiť voči nemu hnev, pomstu ale skôr ľútosť, priznávam. Neskôr sa ľútosť vytratila a nahradila ju láska.   
    Vďaka tomuto uvedomeniu sa situácia medzi nami začala náhle meniť. Zdvihla som nervózne telefón a zavolala som mu. Rozprávali sme sa o všeličom. Po prvý krát v živote. Postupne nervozita úplne opadla. Kvôli vzdialenosti sme si telefonovali, on mne a ja jemu. Iba tak. Po 36 rokoch života som mala oboch rodičov.
     
  • ZMENA
    K tomu som pridala rešpekt. Rešpektovala som, keď mi chcel poradiť v niečom, čo som najlepšie vedela iba ja. Keď mi radil, aký čaj si mám spraviť alebo ako veľmi opatrná mám byť na cestách. Stena, ktorú sme mali medzi nami, spadla. Vedeli sme to. Aj ja, aj on. Nemuseli sme si to ani povedať. Jednoducho sme vedeli, cítili, že sme si NAŠLI K SEBE CESTU, napriek úskaliam. Bol to IBA môj vzťah s nim. Nie vzťah sestier, bratov. IBA môj.
    Začali sme akosi viac komunikovať a stretávať sa. Po prvý krát som videla, ako otec utieral prach v mojom byte alebo vysával. Užívala som si tento pohľad.
    Ani kúsoček kritiky, posmechu tam nebolo. Bol to asi po prvý krát, čo môj otec vôbec utieral prach v akomsi ženskom byte, ha ha. Chcela som s ním stráviť čas, či už na prechádzke lesom, pri hĺadaní hríbov. &bol to jedniný chlap, ktorý mi vyčistil auto ako sa patrí. Handrička tu, handrička tam, všade zanechal niečo. Autá boli jeho život.
    Zďaleka nebol perfektný, ale rešpektovala som ho a on to vedel. Napriek rečiam okolia mi už tento pocit nikdy nikto nemohol zmeniť.
    Bola som jeho "zlatíčko" ako mi sám neskôr povedal.  
    Požiadala som ho o pomoc v niekoľkých chlapských veciach a vložila som do neho plnú dôveru. Spravil to najlepšie ako len vedel. Ak to spravil zle, tak som sa zasmiala a rešpektovala jeho snahu. Všetko bolo maximálne úprimné. Konečne som mala otca. Cítil to a preto už nikdy nemal problém zdvihnúť telefón a zavolať mi......IBA TAK.
    Neskôr som pokračovala v preprogramovaní ďalších časti môjho nainštalovaného programu z detstva. Je to sakra ťažké, ale možné.

    " ZÁVER ? "
  • Pred pár dnami otec zomrel. Náhle. Rýchlo. Nečakane. Náš vzťah trval bohužiaľ iba veľmi krátko, 2 roky.  V čase preprogramovania odišiel, bol to vtedy jediný chlap v mojom živote.

    Milí ockovia,
    chcem vám povedať, ako dcéra, že je jedno, kde teraz ste, čo robíte, ako vyzeráte, čo ste spravili. Ste veľmi dôležití pre vaše deti! 
    Aj keď ste rozvedení, alebo žijete vo vzťahu šťastnom alebo nešťastnom - zamerajte sa na vaše dieťa. Nájdite si k nemu cestu, napriek tomu, koľko prekážok medzi vami je alebo aká je vzdialenosť. Investujte, hrajte sa, volajte, snažte sa.

    Milé mamky a ockovia, rodičia detí, 
    vám odkazujem, ja, dieťa, že jedna z najdôležitejších, vecí, ktoré vaše dieťa túži vidieť, je vidieť svojich 2 rodičov, ktorí sa rešpektujú a dokážu sa normálne, ľudsky dohodnúť, porozprávať sa. 

Vaše slová ako :
„ Sme spolu kvôli deťom“,
„ kvôli peniazom“
, „ kvôli bytu“,
„ kvôli spoločným účtom“
„ lebo sa bojíte zmeny“,
 „ lebo ste pohodlní“,
 „ lebo sa bojíte pravdy a radšej si budete klamať“
„ lebo si poviete: „ty tak tomu rozumieš“
„ lebo si poviete:“ ty nevieš, aké je to ťažké len tak odisť“
„ a čo bude so mnou, čo bude s bytom“
„ lebo ste šťastní, že máte tu ideálnu rodinku z časopisu , navonok, ale interne je to na hovno“
„ lebo si poviete : „v každej rodine niečo je“
„lebo máte strach zo samoty“
„lebo to sám/sama nezvládnem a radšej sa budem cítiť „pod papučou“


Choďte do riti s takými to rečami.
Toto je EGOIZMUS. Váš egoizmus !!!! 

  • Ak to medzi vami nefunguje a dosť často vyslovujete jednu z hore uvedených viet, CHOĎTE OD SEBA alebo to riešte medzi sebou, ako inteligentní ľudia.  
  • My budeme revať, lebo vás budeme chciet pod jednou strechou, ale neskor pochopime vaše konanie.  Radšej od seba, ako VIDIEŤ váš KRIK, SMÚTOK a denné NEZHODY!
    My, deti, sme ako špongie.  My sme váš senzor na celý život. Náš senzor je extrémne citlivý na váš smútok, žiaľ.
    My deti niekedy nevnímame, keď na nás kričíte " chod si umyť ruky, zjedz to, uč sa, dávaj si pozor" alebo ak mamky plačú, pretože sa rozcítili, alebo „keď sa ocko trápi kvôli práci“.
    MY DETI, vnímame extrémne silne, ak SI NAVZÁJOM UBLIŽUJETE, slovne, urážkami, fyzicky.
    My DETI VIEME, Keď sa deje niečo vážne, neskrývajte to za falošné slová útechy!
    My DETI nevyriešime vaše problémy. Nie je to náš problém.
    Nevystavujte nás, vaše DETI, problémom, ktoré máte vy, milí rodičia !!!

    Poznáčí nás to, naše sebavedomie na celý život.

    Rešpektujte sa! Dohodnite sa na výchove, spravte kompromis a venujte si slobodu!!!!!!
    Váš/a manžel/ka nie je váš majetok !
    Neurážajte sa, nehádajte, nebite sa, naškriepte sa. Nemáte právo, ako rodičia, obmedzovať sa navzájom, akokoľvek ponižovať, chorobne žiarliť, slovne a fyzicky ubližovať.
    Áno, hádky na tému „zabudlo sa nakúpiť“, alebo „ neopravil“ alebo „príliš veľa míňaš“ alebo „venuj mi viac času“ sú dovolené.


    Ste dvaja ľudia, ktorí vychovávajú dieťa - nájdite strednú zlatú cestu a vychovajte "zdravého jedinca". Iba tak môžeme zmeniť veľkú časť nasej budúcnosti.

DETI sú naša BUDÚCNOSŤ. Tak prestaňme byt egoistami.
PS: toto su moje vlastné slová a pocity, nebola použitá žiadna psychológia ani poučka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?