Alkohol, rodičia a ich deti / Mama ma nenávidela, otec zneužil.

Autor: Zuzana Van Hoog | 19.8.2016 o 13:39 | (upravené 20.8.2016 o 12:32) Karma článku: 9,35 | Prečítané:  2673x

Včera som doletela z Belgicka na Slovensko. Pred odchodom na letisko ma došla pozrieť známa, s ktorou som niekedy spolupracovala. Mala ma odviesť na stanicu autom.

( Všetky príbehy sú anonymné, podľa skutočnej udalosti)
( Zaleží iba na nás, ako sa k danej situácii postavíme )

Sedeli sme pri káve, v záhrade. Ja, kamarátka a ona, pani Katka. Krátkovlasá, sympoška, dáma, s veľkými očami, plná života. Pracuje ako manažérka hotelovej siete v našom meste. Má niečo po 50tke. 

Vyžaruje z nej neskutočná energia, chuť do života, radosť, šťastie a jej život je stále “super”. Beriem si z nej príklad, pretože aj vďaka denným starostiam sa nikdy nesťažuje. Je vydatá, má výborného manžela, ktorého ešte stále ľúbi (ako sa vyjadrila). Má dve dcéry a vnúčatá. Je skvelá mama, stará mama a manželka.

Mali sme 30 minút na kávu. Pani Katka rozprávala, čo nové v práci. My sme jej s kamarátkou zase spätne spomenuli, čo nové u nás, priatelia, vztahy atd.  Zrazu sa debata, z ničoho nič, presunula do detstva pani Katky. A to bola tá chvíľa, keď sa pani Katka zdôverila. Tu je jej príbeh :

“ Vždy som mala pocit, že do rodiny nepatrím"  začala a mne s kamarátkou skoro oči vypadli. "čože?"
No viete, môj otec bol alkoholik. Vždy pil, pokiaľ nezomrel. Mama ma nemala rada a do dnešného dňa neviem prečo. Mám o 4 roky mladšiu sestru, ktorá bola rodičmi milovaná, obdivovaná a úspešná .

Mala som 12 rokov. Otec ma bil ako žito. Po zadku, po stehnách, po hlave, rukou alebo topánkou. Bil iba mňa. Bil ma, dá sa povedať, pokiaľ som sa nevydala. Každý večer ma bral do baru, spolu so sestrou, kde si vypil. Potom sme sa vrátili domov, kde nasledovala dalšia akčná dráma. Zároveň ma zneužíval. So sestrou sme zdieľali spoločnú detskú  izbu a otec sa v noci vkrádal do mojej postele.  “Robil mi zlé veci”, sestre nie. Mama o tom vedela. Neochránila ma,  nezabránila mu v tom, nemala ma rada. Cítila som to.  

Vydala som sa za pravý opak môjho otca. Introvert, výborný chlap, ktorý ma naučil, čo je to “mať normálny vzťah.”  Prvých 6 rokov som mala veľké problémy. Emočné, citové, nestabilita, úzkosť, depresie. Z detstva som bola zvyknutá na agresivitu, nepokoj, nedostatok lásky, nehy a pozornosti.  Zrazu som mala partnera, s ktorým sme spoločne pozerali televíziu, spoločné prechádzky,  mali sme každý deň večeru. Nemusela som chodiť do baru. Pohladil ma, pochopil.  Doma som to tak nikdy nevidela. Všetko bolo pre mňa úplné nové. Trvalo to 6 rokov, dokiaľ som našla stabilitu a vyrovnanosť.
Ibaže, neukončené problémy s rodičmi pretrvávajú celý život.

Mamu som z času na čas navštevovala. Ked sme si dali kávu, ani raz sa na mňa nepozrela. Jednoducho sa dívala cez okno a rozprávala svoj príbeh. Nespýtala sa ma, ako sa mám, ako sa majú deti. Stále sa iba stažovala. Bola som pre
ňu vzduch. Moja mladšia sestra mala s mamou úplne iný vzťah.

Spoločne sme zašli za psychológom. Pýtal sa mamy, aby ohodnotila, od 1  do 10, ako ľúbi svoje deti.
Mladšia sestra dostala číslo 10. Ked sa psychológ spýtal, ako ľúbi m
ňa – neodpovedala. Iba sa uškrnula. Mala som kopec otázok. Tak ma to bolelo. Nehnevala som sa na ňu, ale bola som velmi sklamaná.

“Mama, prečo si to všetko dovolila”?
“Mama, vedela si, čo otec robí a nič si neurobila”
“ Mama, prečo” ??
“ Povedz mi už konecne do očí, že ma nelúbiš. Aspoň to uzatvorím”.

Mama bola voči mne ako kameň. Na moje otázky odpovedala s úškrnom na perách.  A otec? Vedela som, ze odpustenie otcovi bude oveľa ľahšie, ako odpustit mame !

Pán psychológ mi dal za úlohu napisať otcovi a mame list. Ten list nikdy nepošleme, bola to iba súčasť terapie. Začala som písat otcovi. Zapísala som 4 strany.  Všetko som tam spomenula, všetko, čo som cítila.  Potom som mala písat list mame. Chytila som pero, položila na papier …Nič. Nedokázala som zo seba dostať slovko. Papier ostal prázdny. Ja zablokovaná.
Pán psychológ to odvôvodnil tým, že naše podvedomie vie, že nedostaneme žiadnu spätnú väzbu. Jednoducho povedané, je zbytočné niečo písat, aj tak tým nič nevyriešim.

Moj manželský život je výborný, nemožem sa stažovat.
Vztahy medzi mnou a ml.sestrou / mamou sú “ladové” . K otcovi som si našla cestu a chodievala som do nášho rodinného domu hlavne kvôi nemu. Pred 4 rokmi otec zomrel. Zabil ho alkohol a následne rakovina, ktorá mu zožierala orgány.   Ked sme plánovali otcov pohreb, videla som, ze sestra s matkou ma úplne  vynechali. Netýkalo sa to mojej osoby. Bola som im úplne ukradnutá. Nechceli ma. Vzdala som sa.

Mala som 50 rokov a navždy ukončila vzťah k mame. Odvtedy nemám problémy so spaním.
Reakcie okolia boli typické. Ľudia radi ohovárajú a vravia, ze som najhoršia, pretože ja, harpia a bezcitná, nechám, chuderku, mamu, samu doma. Viem, že sa sestra ku mne raz vráti a sadneme si ku káve, tak ako my dnes. A to z jediného dôvodu –pretože mama zomrie.

30 minút prešlo. Dívam sa,  slzy v očiach, chápajúc pocity Katky.  Kamarátka otvorené ústa nechapajúc, že rodič je niečoho takého schopný a pani Katka? Prekvapene vstala, krútiac hlavou odpovedala“whaauw,  chceli sme si dať iba kávu a pozrite sa…”

Pani Katka je dalšia zo skupiny “Deti z extra nefunkčných vzťahov”, ktorá trpela a mlčala.
Týmto  príbehom pravdepodobne neoznámim nič nové, ale každý z nás si z neho ( možno)  odnesie nejakú múdrosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?